Život v meste je plný neustáleho náhlenia sa niekam, stresu a iných okolností, ktoré nám dávajú v našom každodennom živote zabrať. Chcelo to zmenu. Víkendový pobyt na dedine by mohol byť tým správnym impulzom na naštartovanie sa do nového týždňa. A keďže väčšej dediny ako Martin niet, tak ten aj s obecným hokejovým klubom s názvom Mountfield nám padol za obeť nášho ďalšieho výjazdu.

Krízou zmietaný klub ťahal pred zápasom s majstrovskými Košicami sériu siedmych víťazných zápasov, ktorú ukončila až ďalšia podpriemerná Žilina. Aj to bol jeden z impulzov prečo ísť do Martina. Po dlhej dobe sme mali nádej, že aj tu uvidíme hokej hodný názvu "Extraliga". 

Hoci autobus sme nemali zaplnený do posledného miestečka ako býva u nás zvykom napriek tomu v nedeľu o 11:00 opúšťame metropolu východu a vydávame sa na 240km dlhú cestu do Turca. Cesta len s troma prestávkami ubehla bez komplikácií a s viac ako hodinovým predstihom postávame pred budovou nazývanou domácimi "zimák". Pred ním sme si však v zime postáli trošku dlhšie, lebo z neznámeho dôvodu nás skôr ako o 16:15 dnu pustiť nechceli.  Tieto bojové podmienky však prežívame v pohode aj za pomoci ovocných nápojov, ktorými sme sa stihli načapovať ešte v autobuse. Na štadióne je podstatne teplejšie a mohutným "Košice" vítame našich chlapcov na ľade. Zápas sa vyvíja podľa našich predstáv, keď dokonca v oslabení sa ujímame vedenia zásluhou Riša Jenčíka. V sektore domácich fans je cca. 50 ľudí, z ktorých fandí päť a pol a tak si naši chlapci museli pripadať ako v Steel Aréne, pretože my sme fandili od začiatku až do konca. V druhej tretine pridávame do rakvy kosačkám ďalšie dva góly a v sektore oproti fandia už len traja....alebo dvaja...neviem presne. V tretej tretine už žiaden gól nevidíme, ale pozerať sa bolo na čo. Hneď na začiatku sme odštartovali niekoľkominútovú oranžovočiernu balónovú fiestu, ktorou opäť dávame na známosť, že my sa hokejom baviť vieme. Pár minút pred koncom zápasu sa na ľade strhla mela v ktorej boli zapojení Mlynarovič, Novák i Haščák a všetci sa predčasne porúčajú z ľadu. V tomto momente však už aj na tribúnach zažívame to, na čo sme tu zvyknutí a prejavujú sa aj miestni vidlyboys. Voči pokrikom "cigánska banda, luník 9 či maďari" sme však už imúnni a tak im dávame na známosť, že sa na nich môžeme vyje..ť. Z vedľajšieho sektora priletelo už aj nejaké pivko čo však dotyčný prevdepodobne po pár minútach trpko oľutoval, keď prišiel na to, že práve zahodil vreckové od mamky. Čo ma však potešilo boli hodené zimné rukavice tiež z toho istého sektora. Tie mi padli ako uliate, farba sa mi takisto páči a tak som za ne pekne poďakoval. Do konca zápasu sa už na ľade neudialo nič, na tribúnach sme si ešte vymenili pár zdvihnutých prostredníkov a pokrikov a spokojní s troma bodmi a neskutočným kultúrnym zážitkom sa poberáme domov. 

Tento výjazd naplnil naše očakávania a kto nebol môže opäť raz ľutovať. Po Zvolene a Poprade sme zažili už tretí víťazný výjazd a zatiaľ platí, že kam sa výjazd zorganizuje, odtiaľ ideme s plným bodovým ziskom. Aj to je teda dôvod prečo nevynechať nasledujúci výjazd, ktorý bude 28. decembra v Banskej Bystrici. 

                                                                                                                                                                                       Autor: Umbro